naše pravidlá
Naše pravidlá v MŠ.wps (34,5 kB)
Čo by mal ovládať budúci prvák.docx (11,8 kB)
Učenie sa a rozvoj dieťaťa v materskej škole
Hra je hlavná a formatívna aktivita detstva. Ak je iniciovaná dieťaťom a podporovaná učiteľom je znakom procesu výučby v materskej škole. Proces výučby je interakciou medzi dieťaťom/deťmi, učiteľom a príslušným obsahom edukácie.
Hra je z pohľadu didaktiky materskej školy efektívnou metódou, stratégiou, edukačným prostriedkom, ako i možnou formou učenia sa a rozvoja osobnosti dieťaťa a tiež učiteľovho vyučovania. Hru, ktorú využíva dieťa a učiteľ v procese výučby, nazývame didaktickou hrou. Hra má niekoľko funkcií: socializačnú, motivačnú, kognitívnu, kreatívnu, komunikatívnu a pod. Každá pedagogicko – didaktická aktivita je vo svojej podstate hra. Pedagogicko – didaktická aktivita – hra má a musí rozvíjať komplexne celú osobnosť dieťaťa. Hra je jedna z podmienok učenia sa.
Deti potrebujú rozvíjať rôzne druhy vývinových a učebných stratégií podporujúcich ich učenia sa. Hra koordinuje sieť učebných stratégií tak, že ich spája, a tak má učenia sa pre dieťa zmysel.
Vhodná sebamotivácia dieťaťa podporovaná motiváciou zvonku sa stáva aktivizujúcim prvkom, psychologickou prípravou procesu učenia sa. Dieťa sa prichádza každý deň do materskej školy hrať s niekým, niečím, na niečo atď. a nevie, že učiteľ prostredníctvom hier zámerne a nepriamo rozvíja celú jeho osobnosť. Úlohou učiteľa je navrhovať a ponúkať deťom široké spektrum hier (pedagogicko – didaktických aktivít).
Učiteľ podporuje deti v získavaní kvalitných edukačných skúseností na základe princípu zážitkového učenia sa a vyučovania. Tým je zámerne stimulované rozširovanie a skvalitňovanie dôležitých kompetencií, spôsobilostí na/pre niečo. Škola musí zabezpečovať možnosť bádať, skúmať, pátrať, manipulovať, učiniť vlastnú skúsenosť. A vlastná skúsenosť dieťaťa je neprenosná.
Metóda ako prostriedok na dosiahnutie cieľa
V súčasnej pedagogike a didaktike je dieťa chápané ako jedinec – subjekt s dôležitým potenciálom a ako autor vlastného učenia sa, ktorý je kompetentný (spôsobilý) vytvárať svoje poznanie a kompetentný ho adekvátne využívať. Skúsenosti sa postupne menia na poznatky. Pri dosahovaní svojich cieľov využíva svoje skúsenosti získané v mimoškolskom prostredí a z materskej školy dieťa získava kvalitatívne hodnotnejšie skúsenosti. Je kontaktované s príslušným obsahom edukácie, zámerným, cieleným a cieľavedomým edukačným pôsobením, kvalifikovanými zásahmi do jeho procesov učenia sa a rozvoja, vhodne zvolenými vybranými organizačnými formami, stratégiami a aplikovateľnými metódami. Proces výučby je priestor na kladenie otázok, hľadanie, pátranie, skúmanie, bádanie, produkovanie poznatkov s prevahou aktívnosti zo strany dieťaťa. Učiteľ je ponímaný ako podporovateľ detskej tvorby poznania, sprostredkovateľ.
J. Maňák (In: Obdržálek, 1993) definuje metódu ako koordinovaný systém vyučovacích činností učiteľa a učebných aktivít detí /žiakov, ktoré sú zamerané na dosahovanie cieľov edukácie. Dieťa, ako aj učiteľ, využívajú v rovnakom čase, v rovnakých činnostiach, za rovnakým účelom rovnakú metódu.
Pedagogika a didaktika stavia v súčasnosti na metódach, ktoré sú postavené na riešení problémov. Riešenie problémov má dve roviny, racionálnu a tvorivú. To vyžaduje voľbu/výber zodpovedajúcich metód zo strany učiteľa, v ktorom zohľadní prirodzenosť učenia sa a rozvoja u detí. Metódy majú byť prispôsobované zvláštnostiam, špecifikám, osobitostiam dieťaťa v období detstva. V materskej škole má učenie sa a poznávanie pre dieťa rys aktívneho riešenia (učebných) problémov a (učebných) situácií formou monitorovanej hry.
Pojem aktivizácia znamená vzbudenie, vyvolanie činnosti a jej usmerňovanie u dieťaťa/žiaka/študenta v procese výučby v intenciách cieľov školy, spoločnosti, jedinca. Aktivizujúce metódy potom predstavujú také metódy, ktoré podporujú subjekt do činnosti. Možno hovoriť o dieťati ako aktívnom subjekte svojho učenia sa a rozvoja. Najprirodzenejšími metódami učenia sa a rozvoja dieťaťa vo veku do ôsmich rokov je metóda hrania (sa), metóda skúmania a bádania, metóda pozorovania, experimentovania, metóda diskutovania a pod.
Najpoužívanejšie metódy výchovno – vzdelávacieho procesu
Pod pojmom metóda sa rozumie systematická postupnosť činností smerujúcich k dosiahnutiu cieľa. Kritériom delenia metód je zdroj poznatkov. Podľa toho sa rozlišujú na : slovné, názorné a praktické metódy.
Skupiny klasických – tradičných metód
1. Slovné metódy – zdrojom informácií je hovorená, tlačená alebo písaná reč.
a/ monologické – zdrojom poznatkov je slovo učiteľa, patrí k nim: rozprávanie, vysvetľovanie, opis a prednáška
b/ dialogické – rozhovor a beseda
c/ metóda práce s knihou
2. Názorné metódy – zdrojom poznania je živé nazeranie, patrí k nim: demonštrovanie, pozorovanie a exkurzia.
3. Praktické metódy – zdrojom poznania je aktívna činnosť.
Najdôležitejšie metódy z hľadiska logiky sú:
a/ analyticko – syntetické metódy
b/ induktívna metóda
c/ deduktívna metóda
Všeobecno-didaktické metódy
1. Informačno-receptínva metóda – učiteľ oznamuje žiakom informácie v hotovej podobe. (zapamätávania, prípadne porozumenia)
2. Reproduktívna metóda – základným znakom je reprodukcia /obnovovanie/ a opakovanie činnosti
3. Problémový výklad – t.j. myšlienkový dialóg učiteľa so žiakmi. Učiteľ kladie otázky, ktoré stimulujú myslenie.
4. Heuristická metóda – žiaci sa aktívne zúčastňujú na objavovaní nových poznatkov.
5. Výskumná metóda – učiteľ alebo žiaci nastolia problémovú úlohu, ktorej vyriešenie si vyžaduje objavenie neznámych vedomostí alebo ich aplikáciu.
Formy práce s deťmi vo výchovno – vzdelávacom procese v materskej škole
Organizačné formy výchovno-vzdelávacieho procesu môžeme deliť podľa:
1. počtu detí záčastnených sa na výchovno-vzdelávacom procese spolu s učiteľom
- individuálne (jedno dieťa-jeden učiteľ),
- hromadné (jeden učiteľ – viacej detí),
- zmiešané (kombinácia individuálnych a zmiešaných),
2. miesta realizácie výchovno-vzdelávacieho procesu
- školské (v triede, na dvore atď.),
- mimoškolské (exkurzia, vychádzka atď.),
3. stupňa samostatnosti práce detí v výchovno-vzdelávacieho procesu, tzv. sociálne formy
- individuálna práca detí,
- skupinová práca detí,
- frontálna práca detí.
V materskej škole využívame z hľadiska počtu detí:
Ø individuálnu formu – Jeden učiteľ vyučuje jedného. Je organizačne náročná, značne ťažkopádna a málo efektívna, najmä pri väčšom počte detí. (- pri oboznamovaní sa s cudzím jazykom, pri individuálnom prístupe k dieťaťu)
Ø hromadnú formu – Jeden učiteľ vyučuje celú skupinu žiakov naraz. Časovou jednotkou je vyučovacia hodina. V podmienkach materskej škole je to zamestnanie (pedagogicko-didaktická aktivita) .
Ø zmiešanú formu – využíva individuálnu a hromadnú formu v určitej kombinácii.
Z hľadiska tretieho kritéria využívame v materskej škole:
Ø individuálnu prácu detí – podstatou je samostatná a aktívna činnosť každého dieťaťa. Môže byť orientovaná na upevnenie a prehĺbenie učiva. Dieťa pracuje samostatne, individuálne.
Ø skupinovú prácu detí – deti získavajú nové vedomosti a zručnosti, prehlbujú a upevňujú prácou v skupinách. Jedna z náročnejších foriem činností.
Ø frontálnu prácu detí – Učiteľ zadáva deťom triedy jednu alebo viacero rovnakých úloh. (rozpráva, vysvetľuje, ukazuje, motivuje atď.)
Diferencovaná forma – základom je znalosť pedagogickej diagnostiky. Zohľadňuje sa tempo učenia sa nadaného dieťaťa, menej nadaného dieťaťa. Deti sa zoskupujú podľa určitých kritérií. (vek, pohlavie, záujem, špecifické schopnosti, farba oblečenia, vlasov atď.)
Spomínané metódy a formy práce využívajú učiteľky materských škôl v jednotlivých organizačných formách denného poriadku.
Organizačné formy denného poriadku:
Hry a hrové činnosti
Pohybové a relaxačné cvičenia
Pobyt vonku
Odpočinok
Činnosti zabezpečujúce životosprávu
Edukačné aktivity
(zdroj: ISCED 0, 2008)
Realizujú sa samostatne, alebo tvoria homogénny organizačný celok ako sled plynule nadväzujúcich činností so spoločným tematickým zameraním.
Aktivizujúce metódy
U detí treba rozvíjať predovšetkým aktivitu, samostatnosť, angažovanosť, tvorivosť, schopnosť sústrediť sa a samostatnosť myslenia, rozhodovanie, schopnosť prezentovať vlastný názor a vedieť ho obhájiť, zručnosť aplikovať poznatky v praktickom živote. Schopnosť komunikácie s okolím a spolupracovať v tíme.
Ak zvažujete, že použijete tieto metódy:
Ø V prvom rade deti by už mali niečo vedieť o danej problematike, mali by mať určité poznatky.
Ø Učiteľ sa musí vzdať pri ich využití direktívneho spôsobu riadenia, upustiť od dominantného postavenia v triede.
Ø Tieto metódy vyžadujú viac času a sú náročné na organizáciu a prípravu.
Ø Statické, nemenné postupy v správaní učiteľa je potrebné nahradiť dynamickými, ktoré sa výrazne prejavujú aktivitou, iniciatívnou, samostatnosťou a zodpovednosťou.
Ø Uplatňovanie týchto metód si vyžaduje rozvoj a uplatňovanie profesionálnych zručností učiteľa, ako ja zmenu klímy triedy a školy a zmenu celkového systému práce školy.
Na tvorivé riešenie problémov sú veľmi vhodné heuristické návody (heuristiky).Heuristika je metóda tvorivého riešenia problémov a slúži aj na rozvoj tvorivosti žiakov.
Patria sem:
DITOR
Autormi tohto heuristického návodu sú (M. Zelina a M. Zelinová /1990/).
Názov je odvodený od začiatočných písmen.
1. krok riešenia D: definuj problém
2. krok riešenia I: informuj sa o probléme
3. krok riešenia T: tvor riešenia, nápady, hypotézy
4. krok riešenia O: ohodnoť nápady, riešenia
5. krok riešenia R: realizuj vybrané riešenia v praxi
Brainstorming /v preklade búrka, vytriasanie mozgov/
Podstatou tejto metódy je tvorba čo najväčšieho počtu nápadov na danú tému.
Pravidlá tejto metódy:
1. Pravidlo zákazu kritiky
2. Pravidlo uvoľnenia fantázie
3. Pravidlo čo najväčšieho počtu nápadov
4. Pravidlo vzájomnej inšpirácie
5. Pravidlo úplnej rovnosti účastníkov
Existujú rôzne variácie brainstormingu:
a) písaný brainstroming
b) pinpongový brainstorming
c) hobo metóda
d) Gordonova metóda.
Metóda brainstromingu sa skladá obyčajne z týchto etáp:
1. Oboznámenie účastníkov s cieľom zasadnutia, problémom a pravidlami
2. Tvorba, produkcia nápadov, riešení
3. Prestávka
4. Vyhodnotenie návrhov, riešení
Situačná metóda
Žiaci obdržia opis istej situácie alebo prípadu z oblasti prebratého učiva, výchovy, medziľudských vzťahov....
Situačné metódy poznáme: a, modelové – situácie z reálneho života
b, problémové – prípadové štúdie.
Inscenačná metóda
Žiaci budú hrať /inscenovať/ určité roly, t.j. inscenujú určitú simulovanú sociálnu situáciu. Potom sa v diskusii pokúsia nájsť východisko zo situácie, t.j. riešenie problému.
V praxi môžeme využiť: - štruktúrované inscenácie – hranie rozprávky
- neštruktúrované inscenácie – dostanú iba opis, hrajú samy
- mnohostranné hranie rolí – kladné aj záporné, začnú aj dokončia
príbeh
Metóda riešenia problémov
Tvorivý učiteľ napomáha rozvoju tvorivej osobnosti. Ponúka a predostrie obsah edukácie v podobe (učebných) problémov. Toto metóda využíva projektové a kooperatívne učenie sa a vyučovanie. Subjekt, ktorý problém rieši : a) definuje problém, vytvára alternatívy riešenia, zhodnocuje a vyberá alternatívy, tie zavádza do praxe a overuje ich účinnosť (racionálne riešenie problémov); b) mení známe na neznáme a neznáme na známe, rozvíja problém, mení problém, rozširuje súčasné alternatívy a kombinuje.
Objektom poznávania a prirodzene myslenia je celá problémová situácia. Riešenie problému predpokladá odhalenia určitých vzťahov v určitej situácii. Je dôležité rozlišovať úlohu od problému. V procese výučby učiteľ predostrie deťom obsah úlohy a deti ju plnia podľa pokynov učiteľa alebo pokynov vyplývajúcich zo samotnej úlohy. Problémom sa rozumie to, keď subjekt/jedinec pozná cieľ, ktorý chce a má alebo musí dosiahnuť, ale nepozná cesty, spôsoby, metódy, prípadne stratégie, ako ho dosiahnuť. Pri plnení úlohy ide o reproduktívne procesy (úroveň poznania!) a pri riešení učebného problému ide o produktívne – tvorivé myslenie (úroveň tvorivého myslenia!).
Požiadavky na problémové úlohy:
Problémová úloha musí byť:
- prirodzene spätá s osvojovaným učivom, logicky z neho vyplývať,
- vychádzať zo životnej situácie,
- musí obsahovať neznámy prvok,
- dostatočne zložitá a náročná, no zároveň vyriešiteľná,
- Problémová úloha aj vo forme otázky.
Typické problémové otázky začínajú slovami: Prečo... Čím sa líši... Porovnaj... Ako by si vysvetlil... Popíš... Vysvetli... Dokáž... Ako súvisí... Čo je príčinou... Ktoré spoločné znaky...
Projektová metóda
Pod ňou sa rozumie ,,vyučovacia metóda, pri ktorej sú žiaci vedení k riešeniu komplexných problémov a získavajú skúsenosti praktickou činnosťou a experimentovaním“. (projektové vyučovanie)
Problémy by mali vychádzať predovšetkým zo života, z mimoškolských skúseností. Ich riešenie si vyžaduje poznatky z viacerých vied. Problémy riešia skupiny žiakov. Riešenia vedú ku konkrétnym výsledkom, produktom (písomným referátom, výkresom, videoprogramom, modelom, reálnym predmetom, výstavám, dramatizácii a pod.). Nazývajú sa projekty.
Projekty môžu navrhovať:
Deti
Učitelia
Deti a učitelia v spolupráci
Podľa cieľa možno projekty rozdeliť na:
- problémové (cieľom je vyriešiť nejaký problém, napr. prečo vznikajú povodne),
- konštrukčné (niečo vytvoriť, skonštruovať, napr. funkčný model robota),
- hodnotiace (skúmať a porovnávať – napr. životné prostredie),
- drilové (nacvičiť nejakú zručnosť, napr. vyhľadávať potrebné informácie).
Podľa počtu riešiteľov môžu byť individuálne a skupinové, podľa časovej dĺžky krátkodobé a dlhodobé, podľa miesta realizácie školské, domáce a kombinované.
Etapy projektu:
Voľba témy projektu.
Plánovanie riešenia projektu.
Riešenie projektu, realizácia plánu.
Zverejnenie výsledkov riešenia projektu, zhodnotenie práce na projekte
Metóda tvorivej dramatiky
Tvorivá dramatika je postavená na zážitku. Učenie zážitkom v sebe zahŕňa skúmanie osobných pocitov, postojov a hodnôt. Jadrom metód tvorivej dramatiky je hra v role.
Metóda hrania (prevzatia a predstierania) rolí
Dieťaťom prevzatá a predstieraná rola je príležitosťou na sebarealizáciu svojich kompetencií (spôsobilostí), ako aj na sebaprezentáciu svojich doterajších poznatkov, ktoré o charaktere prevzatej roly má. Tieto prezentuje a v hre ako takej ,ďalej si ich rozvíja, skvalitňuje a pod. V procese výučby je zabezpečená interpersonálna interakcia.
Učiteľ zabezpečuje vhodnosť podmienok a okolností pre plynulú hru detí. V súvislosti s uvedenými metódami nachádza uplatnenie i stratégia HROVÁ AKČNÁ DRÁMA. Obsahuje pojmy hra, akcia a dráma. Tieto pojmy zodpovedajú charakteru spôsobov života súčasnej spoločnosti dospelých i detí.
Metóda konceptuálneho mapovania
Konceptuálne (pojmové mapy) ako kvalifikovaná odpoveď na otázku, ako vnímať a organizovať prechod od detských i učiteľových nejasných, spontánnych predstáv k vedeckým konceptom (pojmom). Vytvárané MAPY slúžia ako nástroj usporiadaného organizovania a vizualizácie myslenia (myšlienok) a poznatkov z obsahu vybraného konceptu (pojmu) – KĽÚČOVÉHO SLOVA, ktoré má dvojakú funkciu:
v konfrontácii s dieťaťom slúži:
- na skvalitňovanie a progresívne rozvíjanie myšlienok a poznatkov
- na reflexiu, formalizovanie poznatkov so zámerom logicky ich ozranizovať a porovnávať
v konfrontácii s učiteľom slúži:
- na individualizovanie potenciálnych poznávacích a operatívnych ciest, motivácie a kognitívny rozvoj dieťaťa,
- na reprezentovanie rozvoja poznatkov a významov.
Metóda hlasného uvažovania
Charakteristickou vlastnosťou človeka je doprevádzať svoje konanie slovne. Verbálne prejavy sprevádzajú aj riešenie nejakého (učebného) problému. Ak učiteľ poskytuje dieťaťu čas a priestor na verbálne prejavy, podporuje a rozvíja komunikačné spôsobilosti dieťaťa.
Metóda diskutovania
Má svoje nezastupiteľné miesto v procese výučby v (materskej) škole. Deti potrebujú to, čo si myslia a čo sa učia tiež vyjadriť verbálne, ale aj s využitím kresby, trojrozmerných modelov a pod. Učiteľ poskytuje dostatok času na rozmyslenie si, na prediskutovanie s priateľom/mi a potom na celoskupinovú diskusiu v triede.
Argumenty ,,za a proti“
Je metóda hľadania, triedenia, rozvíjania rozumových schopností a vlastných záujmov. Táto metóda je iná forma vedenia diskusie. Po zvolení problému prebieha argumentovanie.
Neobývaný ostrov
Ide o dosiahnutie efektívnej spolupráce v skupine a vytváranie medziľudských vzťahov, prijímanie individuálnych a skupinových rozhodnutí.
Aktivizujúcich metód v materskej škole je oveľa viac. Tu sú prezentované tie, ktoré sú širšej pedagogickej verejnosti menej známe a zaujímavejšie. Učiteľ má poznať a porozumieť charakteru rozličných metód z dôvodu, aby dokázal určiť, ktoré budú účinnejšie pre tú či onú oblasť rozvoja a učenia sa dieťaťa/detí, ako aj pre to – ktoré dieťa v procese výučby. Učiteľ musí prijať výzvu na zmenu svojho pedagogického uvažovania o metódach.
Použitá literatúra : Knapíková, Z. , Kostrub, D. , Miňová, M. : Aktivizujúce metódy a formy v práci učiteľky materskej školy. 1.vydanie, Rokus, Prešov, 2002. ISBN 80-89055-18-4
Spracovala Mgr. Zuzana Krajčírová